Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu
Žiar okr. LMHľadať
 
 

Z histórie obce


Obec Žiar vznikla na klčoviskách chotára koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Prvá doložená zmienka pochádza z roku 1349, kedy pozemky patrili rodine Smrečiansky-Szentiványi. V ich vlastníctve zostali mnohé nasledujúce storočia. V 15. a 16. storočí bol Žiar administratívne spojený so Smrečanmi. Obec sa osamostatnila až v druhej polovici 18. storočia, a to okolo roku 1760.

stara_ulica_ziar.jpg    hospodarske_budovy_ziar.jpg

Podľa všeobecnej mienky tunajších občanov vznik obce Žiar sa datuje od zničenia niekdajších obcí Svätý Duch a Svätý Štefan. Dedinky Svätý Duch a Svätý Štefan rozprestierali sa v 17. a 18. storočí v časti dnešného chotára obce Žiar.

V starých dobách vraj ľudia spaľovali zomrelých na mieste dnešnej obce Žiar. Ohne svietili - žiarili, preto toto miesto nazvané bolo ľuďmi Žiare (od žiara, žiariť), z čoho je vraj dnešné pomenovanie Žiar.

Dávni obyvatelia Žiaru sa zaoberali výlučne chovom oviec, poľnohospodárstvom a od 18. storočia sa spomína i tradičné pálenie dreveného uhlia - uhliarstvo. Objavujú sa i zmienky o ťažbe zlata a striebra.

Tradičným zamestnaním miestneho obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia zostáva chov oviec, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Po druhej svetovej vojne, v období socializmu a i v súčasnosti k poľnohospodárskej výrobe pribúdajú možnosti zamestnania v priemyselných podnikoch a firmách v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Ružomberku.

ziarsky_salas_1935.jpg

Zamestnania je asi 60% robotníkov, 20% roľníckych robotníkov s veľmi malými majetkami, 10% murári, 10% tesári.

Hlavné plodiny sú: žito domáce ozimné i jarné, jačmeň - jarec dáva dobrú úrodu, ovos je hodne siaty pre statok - kone, polovina - jarec zmiešaný s ovsom, pšenica len vo veľmi malom množstve, zemiaky, ktoré sú vedľa žita a jarca hlavnou zložkou výživy tunajšieho obyvateľstva, a preto sú najviac pestované, červená a biela ďatelina - trojka a švédska lucerna, repa - burgundia. Mimo týchto plodín sa hodne pestuje ľan a konope na plátno... V menšej miere sa pestujú: ľadník, kapusta, červená repa - cvikla, hrach, bôb, mak a iné.

Domáceho dobytka dochovávajú tunajší obyvatelia dosť. Zvlášť je rozšírený chov ošípaných ako najlepšej a dosť istej tržby v terajšej dobe. Ďalej hodne dochovávajú ovce, rožný statok, kone, menej kozy.

Ovce sú krížené valašky s východofrízkou ovcou. Letujú na holiach... Pastieri bývajú v kolibách.

Ťažným dobytkom v gazdovstve je kôň a vôl, a to asi vyše tretiny vlastného chovu. Kone buď odchovávajú doma, alebo ich kupujú najviac zo Spiša a z Liptovského Svätého Mikuláša. Kozy sú malo dochovávané. Chovajú ich len najchudobnejší obyvatelia a pastieri.

Husi tiež dochovávajú hodne na predaj, ale i pre perie, masť i mäso. Menej kačky a len výnimočne morky a moriakov. Holubov a zajacov je tiež dosť.



V období klérofašizmu bol Žiar jedným z centier ilegálneho komunistického boja v Liptove. Vydávali sa tu ilegálne noviny, obyvatelia už pred SNP pomáhali partizánom. V jeseni v roku 1944 odtiaľto partizáni prepadali nemecké kolóny. Nemci dňa 28. 10. 1944 obec vypálili. Obec je vyznamenaná Radom SNP I. triedy, Radom Červenej hviezdy, Duklianskou pamätnou medailou, Pamätnou medailou SNP.

stara_ziarska_chata.jpgŽiarska chata
Chata vo vojnových rokoch poskytovala útočisko aj ľuďom prenasledovaných režimom. Po vyhlásení SNP sa na chate ubytovalo povstalecké vojsko a po odchode posledných turistov, ktorí boli na chate ubytovaní do 12. septembra 1944, obývali chatu už len partizáni. Po silnom útoku nemeckých vojsk v decembri roku 1944 partizáni chatu opustili. Nemeckí vojaci chatu obsadili a vydrancovali. Keď sa 11. decembra 1944 partizáni na chatu vrátili, našli už len tlejúce zvyšky deň predtým vypálenej chaty a do vzduchu vyhodené základy.


 

dnes je: 19.10.2018

meniny má: Kristián

Oznamy priamo do mobilu

Elektronické podania

Družobná obec Bzince pod Javorinou

  • Štvrtok195graphic-icon
  • Piatok174graphic-icon
  • Sobota162graphic-icon
webygroup
ÚvodÚvodná stránka